lundi 28 décembre 2009
Pòtoprens 28 Desanm 2009, Konferans Pou Laprès
Rezo ògan nasyonal miltiplikatè Fanmi Lavalas
(RONMFL)
Nou menm nan RONMFL, nou salye laprès ak tout jounalis yo ki te akonpaye mas pèp la pandan nap di tout jounalis yo ak responsab media yo bòn ane 2010.
Nou menm nan RONMFL, nou rele laprès la a jounen jodiya, 4 jou avan lane ya fini, pou n fè bilan pouvwa Leta yo nan peyi ya, sou plan politik, ekonomik ak sosyal. Dabò sou plan politik, nou konstate depi Prezidan Preval monte sou pouvwa a nan lane 2006, se yon politik desklizyon l ap mennen kont mas pèp la. Pèp la te vote l pou l fè demokrasi ya vanse, se bak nou wè l ap fè chak jou, li vasalize demokrasi ya ak 2 lòt pouvwa Leta yo ki se pouvwa lejislatif ak pouvwa jidisyè ya. Li fè yon maskarad 19 avril ak 21 jen pèp la pa al vote, li nonmen senatè l yo nan palman an, e lap prepare yon lòt menm jan an pou 28 fevriye, pandan li mete majorite nasyonal la deyò, menm lè Doktè Jean Bertrand Aristide konfime manda li bay reprezantan li ya, Doktè Maryse Narcisse.
Prezidan Preval pa ranpli misyon l nan fè enstitisyon yo mache jan konstitisyon peyi ya di l. Depi l monte nan tèt peyi ya li pa janm nonmen yon prezidan lakou Kasasyon, sa fè konsèy siperyè pouvwa jidisyè ya (CSPJ) pa janm ka mete sou pye, pou mete lòd nan aparèy jidisyè ya, pou kaba ak detansyon prevantiv ilegal yo. Prizonye politik yo kontinye ap pouri nan prizon, kouwè Ronald Dauphin ki prèske mouri, Negup Simon elatriye. koripsyon anvayi aparèy jidisyè ya, je l la, ap gade, li vle amande konstitisyon 1987 la san dizon pèp la, nan enterè boujwa yo ak patwon li yo, nan entènasyonal la.
Sou plan ekonomik, Prezidan Preval ak Premye minis li yo soti nan Jacques Edouard Alexis, ki te touye kochon kreyòl peyizan yo nan lane 80, ki te pwovoke yon emet lafen nan lane 2007, pase nan madanm Michèle Pierre Louis ki te gagote plis pase 197 milyon dola vèt ak ti klik li ya nan Primati ya, pou rive nan Jean Max Bellerive ki plis sanble ak restavèk Préval ke yon premye minis, se menm penpenp lan. Se neyoliberal la, privatizasyon an k ap kontinye, kote y ap revoke ilegalman e de fason abitrè plizyè milye manman ak papa, pitit lage yo nan lari ya 2 bra balanse. E lè yap revandike se CIMO ak solda fòs okipasyon Loni yan Minista li voye al touye yo. Li pa kreye dyòb, 70 pousan popilasyon aktiv la nan chomaj, lamizè ap ogmante chak jou. Lagrikilti ki se gwo fòs ekonomi peyi ya abandone, peyizan yo pa ka jwenn angrè ak ankadreman nan men Leta. Lavi chè ya ap vale teren san gade dèyè, mas pèp la pa genyen pouvwa dacha.
Sou plan sosyal, peyi ya fè bak, yon grenn inivèsite Leta a bloke, Fakilte medsin lan fèmen, etidyan yo nan la ri ya, plis pase 40 pou san ti moun pa ka al lekòl, nan tout la ri ya, genyen plis pase 300 mil timoun kap mande, gen plis pase 225 mil kap viv nan dosmestisite, yon sitiyasyon ki konparab a lesklavaj. Popilasyon an pa ka jwenn laswenyaj, lopital jeneral la pa ka bay sèvis. Konpatriyòt nou yo ki nan Repiblik Domikèn ap monte lesyèl pa do, rejim Preval la pa fè anyen pou l fè respekte dwa yo. Sale minimòm lan k ap ogmante mizè maksimòm, se ak anpil leve kanpe pèp la te rive rache 125 goud la anba nonm Preval la, paske li te kanpe ankwa kont 200 goud la.
An gwo, rejim Preval la se jarèt lap bay sistèm eksplwatasyon ak eksklizyon sou do mas pèp la.
Se lajan sèlman yap fè sou do mas yo, yo pa rive bay okenn sèvis. Se pou tèt sa nap mobilize nan fè denonsyasyon ak pwotestasyon pou rive konstwi yon veritab opozisyon kont rejim Preval la kap kraze enstitisyon yo nan peyi ya. Nou mande mas pèp la pote kole nan manifestasyon kap fèt vandredi premye janvye 2010, kap demare sou plas papa Desalyn Channmas pou al bout devan katye jeneral fòs okipasyon Minista sou wout Boudon an pou mande revokasyon KEP koupyon Dorsinvil la, depa fòs okipasyon Loni ya,
Minista, ak retou fizik Doktè Jean Bertrand Aristide pandan n ap mande Prezidan Préval voye lese pase ya bay Doktè Jean Bertrand Aristide.
"Yon sèl nou fèb, ansanm nou fò, ansanm, ansanm nou se Lavalas".
P.O.BOX 2252 Fort Pierce, Florida 34954
info@fanmilavalas.net
www.fanmilavalas.net
954-670-9209
(RONMFL)
Nou menm nan RONMFL, nou salye laprès ak tout jounalis yo ki te akonpaye mas pèp la pandan nap di tout jounalis yo ak responsab media yo bòn ane 2010.
Nou menm nan RONMFL, nou rele laprès la a jounen jodiya, 4 jou avan lane ya fini, pou n fè bilan pouvwa Leta yo nan peyi ya, sou plan politik, ekonomik ak sosyal. Dabò sou plan politik, nou konstate depi Prezidan Preval monte sou pouvwa a nan lane 2006, se yon politik desklizyon l ap mennen kont mas pèp la. Pèp la te vote l pou l fè demokrasi ya vanse, se bak nou wè l ap fè chak jou, li vasalize demokrasi ya ak 2 lòt pouvwa Leta yo ki se pouvwa lejislatif ak pouvwa jidisyè ya. Li fè yon maskarad 19 avril ak 21 jen pèp la pa al vote, li nonmen senatè l yo nan palman an, e lap prepare yon lòt menm jan an pou 28 fevriye, pandan li mete majorite nasyonal la deyò, menm lè Doktè Jean Bertrand Aristide konfime manda li bay reprezantan li ya, Doktè Maryse Narcisse.
Prezidan Preval pa ranpli misyon l nan fè enstitisyon yo mache jan konstitisyon peyi ya di l. Depi l monte nan tèt peyi ya li pa janm nonmen yon prezidan lakou Kasasyon, sa fè konsèy siperyè pouvwa jidisyè ya (CSPJ) pa janm ka mete sou pye, pou mete lòd nan aparèy jidisyè ya, pou kaba ak detansyon prevantiv ilegal yo. Prizonye politik yo kontinye ap pouri nan prizon, kouwè Ronald Dauphin ki prèske mouri, Negup Simon elatriye. koripsyon anvayi aparèy jidisyè ya, je l la, ap gade, li vle amande konstitisyon 1987 la san dizon pèp la, nan enterè boujwa yo ak patwon li yo, nan entènasyonal la.
Sou plan ekonomik, Prezidan Preval ak Premye minis li yo soti nan Jacques Edouard Alexis, ki te touye kochon kreyòl peyizan yo nan lane 80, ki te pwovoke yon emet lafen nan lane 2007, pase nan madanm Michèle Pierre Louis ki te gagote plis pase 197 milyon dola vèt ak ti klik li ya nan Primati ya, pou rive nan Jean Max Bellerive ki plis sanble ak restavèk Préval ke yon premye minis, se menm penpenp lan. Se neyoliberal la, privatizasyon an k ap kontinye, kote y ap revoke ilegalman e de fason abitrè plizyè milye manman ak papa, pitit lage yo nan lari ya 2 bra balanse. E lè yap revandike se CIMO ak solda fòs okipasyon Loni yan Minista li voye al touye yo. Li pa kreye dyòb, 70 pousan popilasyon aktiv la nan chomaj, lamizè ap ogmante chak jou. Lagrikilti ki se gwo fòs ekonomi peyi ya abandone, peyizan yo pa ka jwenn angrè ak ankadreman nan men Leta. Lavi chè ya ap vale teren san gade dèyè, mas pèp la pa genyen pouvwa dacha.
Sou plan sosyal, peyi ya fè bak, yon grenn inivèsite Leta a bloke, Fakilte medsin lan fèmen, etidyan yo nan la ri ya, plis pase 40 pou san ti moun pa ka al lekòl, nan tout la ri ya, genyen plis pase 300 mil timoun kap mande, gen plis pase 225 mil kap viv nan dosmestisite, yon sitiyasyon ki konparab a lesklavaj. Popilasyon an pa ka jwenn laswenyaj, lopital jeneral la pa ka bay sèvis. Konpatriyòt nou yo ki nan Repiblik Domikèn ap monte lesyèl pa do, rejim Preval la pa fè anyen pou l fè respekte dwa yo. Sale minimòm lan k ap ogmante mizè maksimòm, se ak anpil leve kanpe pèp la te rive rache 125 goud la anba nonm Preval la, paske li te kanpe ankwa kont 200 goud la.
An gwo, rejim Preval la se jarèt lap bay sistèm eksplwatasyon ak eksklizyon sou do mas pèp la.
Se lajan sèlman yap fè sou do mas yo, yo pa rive bay okenn sèvis. Se pou tèt sa nap mobilize nan fè denonsyasyon ak pwotestasyon pou rive konstwi yon veritab opozisyon kont rejim Preval la kap kraze enstitisyon yo nan peyi ya. Nou mande mas pèp la pote kole nan manifestasyon kap fèt vandredi premye janvye 2010, kap demare sou plas papa Desalyn Channmas pou al bout devan katye jeneral fòs okipasyon Minista sou wout Boudon an pou mande revokasyon KEP koupyon Dorsinvil la, depa fòs okipasyon Loni ya,
Minista, ak retou fizik Doktè Jean Bertrand Aristide pandan n ap mande Prezidan Préval voye lese pase ya bay Doktè Jean Bertrand Aristide.
"Yon sèl nou fèb, ansanm nou fò, ansanm, ansanm nou se Lavalas".
P.O.BOX 2252 Fort Pierce, Florida 34954
info@fanmilavalas.net
www.fanmilavalas.net
954-670-9209
vendredi 25 décembre 2009
NWÈL 197 MILYON, MOURI TÈT NWÈ SAN L PA MENM BAT ANBA DEZESPWA
Nwèl 197 Milyon
Pawòkèt gran kòzè
Klewonnen kòn lanbi
Tout bèt seren
Dòmi bò chimen
Pwoche vin koute
Yon doub ki tonbe
Menm krapo bizango
Nan ma labou Miso
Kreve kòd mannouba l
Nan ribanbèl lese frape
Nan Nwèl 197 milyon
Tout bèt seren
Tout bèt sèten
Tout bèt tenten
Bèt sendenden
Kouri san fren
Vin tande
Vin koute
Istwa kokenn trèt
Kokenn komokyèl
Komokyèl dekilakyèl
Nan fon lakou
Zentelèktyèl
Makrèl
Komokyèl
Dekilakyèl
Nan lakou Miso
Zòn non dwa
Zòt gen dwa
Gendwa fete nwèl
Nan reveyon
Chanpyona sanwont
Gogay san santiman
San pèsonalite
Zandolit pèlen
T ap plenyen
Bougonnen
San fren
Yon maten
Arebò douvanjou
25 desanm 2009
Sou fontenn Miso
Nan Nwèl mago
Menm bèt lokal
Menm bèt fokal
Menm bèt bokal
Menm bèt maton
Nan pèlen
Nan san wont
San santiman
San karaktè
San pèsonalite
Ret sezi
Kou mayezi
Zannimo
Ak palto
Gwo zago
San kè
San fyèl
San nanm
San nannan
Fache voye pye
Pou sa k pase
Sou lestomak
Fontenn Miso
Pawòl pale aklè
Pesonn pa konprann
Zen pete
Zen deboulonnen
Zen sefwe
Zen debalize
Gaz kole
San fren
Kakachat la deyò
Pise chat la vide
Dyare chat la gaye
Non tout oufò
Laplenndinò
Koze makou deyò
Koze pi santi
Pase ma labou
Operasyon kochon
Siklòn GNB
Jou Nwèl sa a
Koupe rache
Pote ale
Nan kòfrefò
Zannimo lokal
Zannimo bokal
Zannimo fokal
Sankatrevendisèt
Milyon lajan
Vèt kou powo
Tèt mòn Kenskòf
Jou Nwèl sa a
Sankatrevendisèt
Milyon ijans
Vole gagè disparèt
Pase nan fetay sekrè
Kòripsyon alagouj
Kou trip lafimem
Anba pye chwal
Pye chwal bankal
Nan patiray Kwabosal
Krikèt mangouyan
Makòn bèt vouzan
Kouri vit, debake
Vin gagari zen
Bonjan zen ki pete
Yon doub tou fre
Tonbe bip
Nan lakou koken
Teknisyen mazenflen
Nan lantouray Miso
Katye cho
Ki kankannen
Sankatrevendisèt
Milyon ki nan cho
Nan fon chodyè cho
Makòn zentèlèktyèl
Zentelèktyèl bandi
Maton nan trese
Riban lakòripsyon
Nan bèl poto
Detounman fon
Kwaze leuit pouriti
Dwèt men longè
Trese dyakout
Pou met mago
Twoke kòn
Pa makòn
Nan gwo chanpyona
Konkou lakòripsyon
Gwo match detounman
Plizyè milyon san
Plizyè san milyon
Plizyè mil milyon
Detounman san fon
Siklòn twoubouyon
Touwon sanfon
Zentèlektyèl zonzon
Zentèlektyèl maton
Maton nan bay mato
Maton nan vomisman
Maton nan detounman
Plizyè santèn milyon
Depatcha fay minit
Sankatrevendisèt
Milyon lajan
Machann pistach
Nan plenn Disis
Nan fon koridò
Nan Fon Palmis
Koze madichon
Anba pla pye
Tout ti chwal
Gwo zago ti zago
Menm chwal
Zagoloray
Chwal san plim
Menm chwal kaplim
Chwal lonètete
Fin deplimen
Anba kout zepon
Zepon lakòripsyon
Pa sote
Pa ponpe
Se pa anyen
Sankatrevendisèt
Milyon seza
Trepase
Depase
Fin pase
Fay minit
Nan fon dyakout
Dyakout makou
Touwon sanfon
Touwon san wont
Touwon san santiman
Zentèlektyèl vonvon
Zentèlektyèl makrèl
Komokyèl dekilakyèl
Marengwen sendenden
Kayiman sè reken
Makòn bèt san ren
Nan gouvènmangouyan
Nan gouvènmangous
Kase randevou
Nan chanpyona gagòt
Nan estad Miso
Katye ki nan cho
Pou al chofe mago
Boule nago
Ibo petwo kongo
Vye rat doremikale
Gagote nan chan kann
Sankatrevendisèt milyon
Vye teknochat maton
Maton nan bay mato
Vye chat abchdefgnb
Siklòn entèlektyèl
Dekoupe kòpyèz
Nan bòl mantèg
Nwèl sankatrevendisèt
Milyon lajan tou vèt
Pou yon albòm
Foto dekorasyon
Lepèp peye
Tèt ti nèg ti zòrèy
Razwa lakòripsyon
Koupe ra gagann
Sankatrevendisèt
Milyon ki disparèt
San l pa fè way
Lajistis tèt frèt
Ti Pòl pa voum
Ti Pòl pa pwèt
Tipòl pran retrèt
Okenn jij trèt
Pa wè pa tande
Pa radote
Pa denonse
Pa pwononse
Pa pwoteste
Ti Mamoun
Gwo Makou n
Maklouklou n
Madougou n
Koupe kou n
Rache tchou n
Ak razwa
Sankatrevendisèt
Milyon lanjan
Kaka Jako
Ti Mamoun gagote
Ti Mamoun boloze
Ti Mamoun vin pi fre
Li tèlman bafre
Li tèlman kraze
Defansè lamoral
Nan tribinal lopinyon
Pa plenyen di anyen
Pou yon matadò fon
Ki fè fon
Nan woulèt wòb
Makòn makou n
Makòn zenglendou n
Makòn lougawou n
Makòn madougou n
Makòn souflantchou n
Flonn kidnapè n
Kidnapè a kostim
Kidnapè plimeyank
Ak talon kikit
Menm lajistis pè
Matchòpwèl ti Mamoun
K ap vyole lougawou n
Nan plenn jounen
Sou tèt mòn Miso
Katye cho
Tete nan tete n
Tete nan manmèl
Sankatrevendisèt
Milyon yo souse
Ti Mamoun
Gwo Makou n
Madoudou n
Maklouklou n
Lave men l
Kou bòs Pilat
Pot bay palman
Bèl albòm
Foto dekorasyon
Pou sankatrevendisèt
Milyon tou won
Ala albòm chè manman
Yon maten 2 novanm
Sou zòtèy Plenndinò
Mò zandolit
Mò bout mamit
T ap plenyen
Bougonnen
Babye san fren
Pou jis byen lwen
Plizyè maten
Nan fon ginen
Teknik Lasyans
Jwenn kanpo
Menm pou lanmò
Akwòkwò
Teknik lasyans
Jwenn remèd
Remèd amen
Amèn Ayibobo
Pou ratibwaze
Sida pwenn fè pa
Grip konchon
Madichon
Grip pijon
Grip koulèv
Pon gongon
Rive pran plon
Pa gen remèd
Solisyon klowòks
Pou korije nanm
Pou lave move san
Ki kouri san fren
Nan koridò vennn
Move lawon vonvon
Zentèlektyèl koken
Zentèlektyèl sangwen
Jesyonè soufrisken
Fonksyonè sendenden
Gnb asasen
Gagotè
Piyajè
Gaspiyè
Atoufè
Kadejakè
kidnapè
Sanginè
Teknochat GNB
Makouchat ONG
ONG nan bokal
ONG kout Foukal
Boloze
Voye monte
Gagote
Koupe
Rache
Nan resepsyon
Resepsyon reveyon
Nwèl sankatrevendisèt
Milyon ki fè fon
Kay makou n
Ti Mamoun
Sankatrevendisèt
Milyon lajan
Fon ijans
Sefwe annijans
Vole gagè
Pran gwo pwen
Pwen disparèt
Pèdi lespwa
Nan mitan twoubouyon
Kòripsyon alagouj
Siklòn makouchat
Koutye GNB
Siklòn lakòripsyon
Nan dyakout san fon
Zentèlektyèl san ren
Zentèlektyèl san fyèl
Depatcha pwenn fè pa
KAse ren Nwèl
Sankatrevendisèt
Milyon tou vèt
Milyon tou nèf
Mouri tèt nwè
Mò sibit san bat
Trepase vole gagè
Antere san lantèman
Nan simityè kòfrefò
Zentelèktyèl zandò
Zentèlektyèl akwòkwò
Teknochat makou chat
Gran dosye
Gran gozye
Dòl bòkyè
Dyòl alèlè
Atoufè
Mouch avè
Vin bèbè
Kou wòch pyè
Di m ma di w
Pa plenyen
Se menm tenyen
Menm yenyen
Menm zarenyen
Menm bonbonyen
Menm mak salopri
Menm fabrik pouriti
Pawòkèt
Gran kòzè
Dyòl alèlè
Ret bèkèkè
Pa di anyen
Pa menm plenyen
Verite antere
Tou vivan
San lantèman
Anba mago
Granm maten
Verite mafweze
Kou lanman
Kou manman
Sou pwent lang
Jounalis dyòl alèlè
Agòch kalfou Miso
Rat primati
Manje pay kay
Laprimati
Depatcha mago
Rat do kale
Ak makouchat
Nan resepsyon
Ribanbèl pouriti
Ribanbèl salopri
Jou sa Nwèl
Mago monte
Brid sou kou
An tout ijans
Mago monte
Kou anbilans
Mago pa desann
Nan savann
Raboto
Kabarè
Kote siklòn
Vannen
Lavni marengwen
Ak lòt bèt
Sendenden
Nan reveyon
Nwèl mòn Miso
Kay koukou n
Ti Mamoun
Ki pa moun
Makòn zentèlektyèl
Nanm kòlòwòch
De grenn gòch
Teknisyen dwategòch
Maton nan plen pòch
Bafre ak gran gòj
Bèl gato chawony
Gagari nan fon gòj
Bonjan ji kaka chwal
Fè bon desè
Ak trip vètè
Nan gato chawony
Piye koupe rache
Devore degwobye
Dekoupe bèl kòpyèz
Gato plizyè milyon
Ki fè fon
Tout bon
Nan trip san fon
Teknochat san trip
Jako nan miso
Chanpyon nan radotay
Kase ponyen fèy silans
Kouvri gogay kabouya
Kouvri pil tata san koutya
Ki bafre nan gato
Fon ijans
Sou figi mangouyan
San konsyans
Sèmante
Pou pa rakonte
Pa radote
Pa devwale
Sa l wè k pase
Anwo Miso
Anba zèl gwo palto
Zentèlektyèl pouri
Teknisyen salopri
Konsiltan vomi
Fware zèl lavni
Gonayiv k ap soufri
Koperan konwonpi
Bafre nan fay minit
Plizyè santèn milyon
Nan prizon lenjistis
Bèna Mangous
Pwazonnen pè Janjis
Men w pa jwenn
Zentelèktyèl makou
Zentelèktyèl kadejakè
Zentèlektyèl lòbèy
Maton nan manje fèy
Ekspè estwopyè
Nan chanpyona mimi
Makou pa ka wè la
Fon prizon lenjistis
Chaje tankou legba
Ak prizonye konsyans
K ap soufri sou konsyans
Otorite san konsyans
Van twoubouyon
Kwape yon gwo fon
Jis nan fon dyakout
Tou won san fon
Tout makou gwo zo
Rale mwèl
Fon dijans
Ki nan anbilans
Anbilans lenkonsyans
Dirijan san konsyans
Nan simityè gagòt
Nan fon tonm makou
Sankatrevendisèt
Milyon lajan
Mouri tèt nwè
San l pa menm bat
Antere tou vivan
Wosiyòl katolik
Deplòtonnen chaplè
Jekwapandye
Lepèp toupisan
Nan tribinal popilè
Va jije sanginè
Jije kondane
Ansasen kadejakè
Lisansye nan volè
Doktora nan piyajè
Farawon nan kidnapè
Bèt seren radote
Jis machwè yo sere
Jis lalin sefwe
Jis lannwit trepase
Jis lawouze derape
Fon ijans gentan antere
Nan fon sèkèy anbilans
Lenkonsyans asye
Teknochat san konsyans
Zentèlektyèl repiyans
Gouvènmanlanman
Otorite san manman
Oligachi san nannan
Deklare kòripsyon lagè
Men tout dilapidè
Gang atoufè
Kale chèlbè
Kale postè
Fò Senklè
Fware fyèl Nwèl
Sankatrevendisèt
Milyon sèten
Makòn makou
Makòn koukou
Rat dokale
Kale kò yo
Tout kote
San kè sote
Machwè yo bade
Ak labou santi
Sankatrevendisèt
Milyon fonn annijans
Si se te rat pa kaka
Ou ta gentan tande
Men kan menm
Nwèl ane sa a fware
Nwèl ane sa a antere
Nwèl Sankatrevendisèt
Milyon antere
Anvan pak
Pakanpak
Nan fon tonm
Kòripsyon santi
Anba vès an chanmòt
Zentelèktyèl GNB
Fiyèt Lalo ti Mamoun
Nwèl lespwa kanni
Nwèl inikite pouri
Nwèl deblozay
Nwèl kakosal
Nwèl bout zòtèy
Nwèl esklizyon
Nwèl kòripsyon
Nwèl okipasyon
Nwèl vyòl
Nwèl ekzaksyon
Nwèl mechanste
Nwèl mechanste
Nwèl malere
Nwèl dan di
Nwèl ekzil
Nwèl kanpe lwen
Se nwèl lakay
Se nwèl 2009
Nan zantray ri nèf
J. Fatal Piard
"Yon sèl nou fèb, ansanm nou fò, ansanm, ansanm nou se Lavalas".
P.O.BOX 2252 Fort Pierce, Florida 34954
info@fanmilavalas.net
www.fanmilavalas.net
954-670-9209
Pawòkèt gran kòzè
Klewonnen kòn lanbi
Tout bèt seren
Dòmi bò chimen
Pwoche vin koute
Yon doub ki tonbe
Menm krapo bizango
Nan ma labou Miso
Kreve kòd mannouba l
Nan ribanbèl lese frape
Nan Nwèl 197 milyon
Tout bèt seren
Tout bèt sèten
Tout bèt tenten
Bèt sendenden
Kouri san fren
Vin tande
Vin koute
Istwa kokenn trèt
Kokenn komokyèl
Komokyèl dekilakyèl
Nan fon lakou
Zentelèktyèl
Makrèl
Komokyèl
Dekilakyèl
Nan lakou Miso
Zòn non dwa
Zòt gen dwa
Gendwa fete nwèl
Nan reveyon
Chanpyona sanwont
Gogay san santiman
San pèsonalite
Zandolit pèlen
T ap plenyen
Bougonnen
San fren
Yon maten
Arebò douvanjou
25 desanm 2009
Sou fontenn Miso
Nan Nwèl mago
Menm bèt lokal
Menm bèt fokal
Menm bèt bokal
Menm bèt maton
Nan pèlen
Nan san wont
San santiman
San karaktè
San pèsonalite
Ret sezi
Kou mayezi
Zannimo
Ak palto
Gwo zago
San kè
San fyèl
San nanm
San nannan
Fache voye pye
Pou sa k pase
Sou lestomak
Fontenn Miso
Pawòl pale aklè
Pesonn pa konprann
Zen pete
Zen deboulonnen
Zen sefwe
Zen debalize
Gaz kole
San fren
Kakachat la deyò
Pise chat la vide
Dyare chat la gaye
Non tout oufò
Laplenndinò
Koze makou deyò
Koze pi santi
Pase ma labou
Operasyon kochon
Siklòn GNB
Jou Nwèl sa a
Koupe rache
Pote ale
Nan kòfrefò
Zannimo lokal
Zannimo bokal
Zannimo fokal
Sankatrevendisèt
Milyon lajan
Vèt kou powo
Tèt mòn Kenskòf
Jou Nwèl sa a
Sankatrevendisèt
Milyon ijans
Vole gagè disparèt
Pase nan fetay sekrè
Kòripsyon alagouj
Kou trip lafimem
Anba pye chwal
Pye chwal bankal
Nan patiray Kwabosal
Krikèt mangouyan
Makòn bèt vouzan
Kouri vit, debake
Vin gagari zen
Bonjan zen ki pete
Yon doub tou fre
Tonbe bip
Nan lakou koken
Teknisyen mazenflen
Nan lantouray Miso
Katye cho
Ki kankannen
Sankatrevendisèt
Milyon ki nan cho
Nan fon chodyè cho
Makòn zentèlèktyèl
Zentelèktyèl bandi
Maton nan trese
Riban lakòripsyon
Nan bèl poto
Detounman fon
Kwaze leuit pouriti
Dwèt men longè
Trese dyakout
Pou met mago
Twoke kòn
Pa makòn
Nan gwo chanpyona
Konkou lakòripsyon
Gwo match detounman
Plizyè milyon san
Plizyè san milyon
Plizyè mil milyon
Detounman san fon
Siklòn twoubouyon
Touwon sanfon
Zentèlektyèl zonzon
Zentèlektyèl maton
Maton nan bay mato
Maton nan vomisman
Maton nan detounman
Plizyè santèn milyon
Depatcha fay minit
Sankatrevendisèt
Milyon lajan
Machann pistach
Nan plenn Disis
Nan fon koridò
Nan Fon Palmis
Koze madichon
Anba pla pye
Tout ti chwal
Gwo zago ti zago
Menm chwal
Zagoloray
Chwal san plim
Menm chwal kaplim
Chwal lonètete
Fin deplimen
Anba kout zepon
Zepon lakòripsyon
Pa sote
Pa ponpe
Se pa anyen
Sankatrevendisèt
Milyon seza
Trepase
Depase
Fin pase
Fay minit
Nan fon dyakout
Dyakout makou
Touwon sanfon
Touwon san wont
Touwon san santiman
Zentèlektyèl vonvon
Zentèlektyèl makrèl
Komokyèl dekilakyèl
Marengwen sendenden
Kayiman sè reken
Makòn bèt san ren
Nan gouvènmangouyan
Nan gouvènmangous
Kase randevou
Nan chanpyona gagòt
Nan estad Miso
Katye ki nan cho
Pou al chofe mago
Boule nago
Ibo petwo kongo
Vye rat doremikale
Gagote nan chan kann
Sankatrevendisèt milyon
Vye teknochat maton
Maton nan bay mato
Vye chat abchdefgnb
Siklòn entèlektyèl
Dekoupe kòpyèz
Nan bòl mantèg
Nwèl sankatrevendisèt
Milyon lajan tou vèt
Pou yon albòm
Foto dekorasyon
Lepèp peye
Tèt ti nèg ti zòrèy
Razwa lakòripsyon
Koupe ra gagann
Sankatrevendisèt
Milyon ki disparèt
San l pa fè way
Lajistis tèt frèt
Ti Pòl pa voum
Ti Pòl pa pwèt
Tipòl pran retrèt
Okenn jij trèt
Pa wè pa tande
Pa radote
Pa denonse
Pa pwononse
Pa pwoteste
Ti Mamoun
Gwo Makou n
Maklouklou n
Madougou n
Koupe kou n
Rache tchou n
Ak razwa
Sankatrevendisèt
Milyon lanjan
Kaka Jako
Ti Mamoun gagote
Ti Mamoun boloze
Ti Mamoun vin pi fre
Li tèlman bafre
Li tèlman kraze
Defansè lamoral
Nan tribinal lopinyon
Pa plenyen di anyen
Pou yon matadò fon
Ki fè fon
Nan woulèt wòb
Makòn makou n
Makòn zenglendou n
Makòn lougawou n
Makòn madougou n
Makòn souflantchou n
Flonn kidnapè n
Kidnapè a kostim
Kidnapè plimeyank
Ak talon kikit
Menm lajistis pè
Matchòpwèl ti Mamoun
K ap vyole lougawou n
Nan plenn jounen
Sou tèt mòn Miso
Katye cho
Tete nan tete n
Tete nan manmèl
Sankatrevendisèt
Milyon yo souse
Ti Mamoun
Gwo Makou n
Madoudou n
Maklouklou n
Lave men l
Kou bòs Pilat
Pot bay palman
Bèl albòm
Foto dekorasyon
Pou sankatrevendisèt
Milyon tou won
Ala albòm chè manman
Yon maten 2 novanm
Sou zòtèy Plenndinò
Mò zandolit
Mò bout mamit
T ap plenyen
Bougonnen
Babye san fren
Pou jis byen lwen
Plizyè maten
Nan fon ginen
Teknik Lasyans
Jwenn kanpo
Menm pou lanmò
Akwòkwò
Teknik lasyans
Jwenn remèd
Remèd amen
Amèn Ayibobo
Pou ratibwaze
Sida pwenn fè pa
Grip konchon
Madichon
Grip pijon
Grip koulèv
Pon gongon
Rive pran plon
Pa gen remèd
Solisyon klowòks
Pou korije nanm
Pou lave move san
Ki kouri san fren
Nan koridò vennn
Move lawon vonvon
Zentèlektyèl koken
Zentèlektyèl sangwen
Jesyonè soufrisken
Fonksyonè sendenden
Gnb asasen
Gagotè
Piyajè
Gaspiyè
Atoufè
Kadejakè
kidnapè
Sanginè
Teknochat GNB
Makouchat ONG
ONG nan bokal
ONG kout Foukal
Boloze
Voye monte
Gagote
Koupe
Rache
Nan resepsyon
Resepsyon reveyon
Nwèl sankatrevendisèt
Milyon ki fè fon
Kay makou n
Ti Mamoun
Sankatrevendisèt
Milyon lajan
Fon ijans
Sefwe annijans
Vole gagè
Pran gwo pwen
Pwen disparèt
Pèdi lespwa
Nan mitan twoubouyon
Kòripsyon alagouj
Siklòn makouchat
Koutye GNB
Siklòn lakòripsyon
Nan dyakout san fon
Zentèlektyèl san ren
Zentèlektyèl san fyèl
Depatcha pwenn fè pa
KAse ren Nwèl
Sankatrevendisèt
Milyon tou vèt
Milyon tou nèf
Mouri tèt nwè
Mò sibit san bat
Trepase vole gagè
Antere san lantèman
Nan simityè kòfrefò
Zentelèktyèl zandò
Zentèlektyèl akwòkwò
Teknochat makou chat
Gran dosye
Gran gozye
Dòl bòkyè
Dyòl alèlè
Atoufè
Mouch avè
Vin bèbè
Kou wòch pyè
Di m ma di w
Pa plenyen
Se menm tenyen
Menm yenyen
Menm zarenyen
Menm bonbonyen
Menm mak salopri
Menm fabrik pouriti
Pawòkèt
Gran kòzè
Dyòl alèlè
Ret bèkèkè
Pa di anyen
Pa menm plenyen
Verite antere
Tou vivan
San lantèman
Anba mago
Granm maten
Verite mafweze
Kou lanman
Kou manman
Sou pwent lang
Jounalis dyòl alèlè
Agòch kalfou Miso
Rat primati
Manje pay kay
Laprimati
Depatcha mago
Rat do kale
Ak makouchat
Nan resepsyon
Ribanbèl pouriti
Ribanbèl salopri
Jou sa Nwèl
Mago monte
Brid sou kou
An tout ijans
Mago monte
Kou anbilans
Mago pa desann
Nan savann
Raboto
Kabarè
Kote siklòn
Vannen
Lavni marengwen
Ak lòt bèt
Sendenden
Nan reveyon
Nwèl mòn Miso
Kay koukou n
Ti Mamoun
Ki pa moun
Makòn zentèlektyèl
Nanm kòlòwòch
De grenn gòch
Teknisyen dwategòch
Maton nan plen pòch
Bafre ak gran gòj
Bèl gato chawony
Gagari nan fon gòj
Bonjan ji kaka chwal
Fè bon desè
Ak trip vètè
Nan gato chawony
Piye koupe rache
Devore degwobye
Dekoupe bèl kòpyèz
Gato plizyè milyon
Ki fè fon
Tout bon
Nan trip san fon
Teknochat san trip
Jako nan miso
Chanpyon nan radotay
Kase ponyen fèy silans
Kouvri gogay kabouya
Kouvri pil tata san koutya
Ki bafre nan gato
Fon ijans
Sou figi mangouyan
San konsyans
Sèmante
Pou pa rakonte
Pa radote
Pa devwale
Sa l wè k pase
Anwo Miso
Anba zèl gwo palto
Zentèlektyèl pouri
Teknisyen salopri
Konsiltan vomi
Fware zèl lavni
Gonayiv k ap soufri
Koperan konwonpi
Bafre nan fay minit
Plizyè santèn milyon
Nan prizon lenjistis
Bèna Mangous
Pwazonnen pè Janjis
Men w pa jwenn
Zentelèktyèl makou
Zentelèktyèl kadejakè
Zentèlektyèl lòbèy
Maton nan manje fèy
Ekspè estwopyè
Nan chanpyona mimi
Makou pa ka wè la
Fon prizon lenjistis
Chaje tankou legba
Ak prizonye konsyans
K ap soufri sou konsyans
Otorite san konsyans
Van twoubouyon
Kwape yon gwo fon
Jis nan fon dyakout
Tou won san fon
Tout makou gwo zo
Rale mwèl
Fon dijans
Ki nan anbilans
Anbilans lenkonsyans
Dirijan san konsyans
Nan simityè gagòt
Nan fon tonm makou
Sankatrevendisèt
Milyon lajan
Mouri tèt nwè
San l pa menm bat
Antere tou vivan
Wosiyòl katolik
Deplòtonnen chaplè
Jekwapandye
Lepèp toupisan
Nan tribinal popilè
Va jije sanginè
Jije kondane
Ansasen kadejakè
Lisansye nan volè
Doktora nan piyajè
Farawon nan kidnapè
Bèt seren radote
Jis machwè yo sere
Jis lalin sefwe
Jis lannwit trepase
Jis lawouze derape
Fon ijans gentan antere
Nan fon sèkèy anbilans
Lenkonsyans asye
Teknochat san konsyans
Zentèlektyèl repiyans
Gouvènmanlanman
Otorite san manman
Oligachi san nannan
Deklare kòripsyon lagè
Men tout dilapidè
Gang atoufè
Kale chèlbè
Kale postè
Fò Senklè
Fware fyèl Nwèl
Sankatrevendisèt
Milyon sèten
Makòn makou
Makòn koukou
Rat dokale
Kale kò yo
Tout kote
San kè sote
Machwè yo bade
Ak labou santi
Sankatrevendisèt
Milyon fonn annijans
Si se te rat pa kaka
Ou ta gentan tande
Men kan menm
Nwèl ane sa a fware
Nwèl ane sa a antere
Nwèl Sankatrevendisèt
Milyon antere
Anvan pak
Pakanpak
Nan fon tonm
Kòripsyon santi
Anba vès an chanmòt
Zentelèktyèl GNB
Fiyèt Lalo ti Mamoun
Nwèl lespwa kanni
Nwèl inikite pouri
Nwèl deblozay
Nwèl kakosal
Nwèl bout zòtèy
Nwèl esklizyon
Nwèl kòripsyon
Nwèl okipasyon
Nwèl vyòl
Nwèl ekzaksyon
Nwèl mechanste
Nwèl mechanste
Nwèl malere
Nwèl dan di
Nwèl ekzil
Nwèl kanpe lwen
Se nwèl lakay
Se nwèl 2009
Nan zantray ri nèf
J. Fatal Piard
"Yon sèl nou fèb, ansanm nou fò, ansanm, ansanm nou se Lavalas".
P.O.BOX 2252 Fort Pierce, Florida 34954
info@fanmilavalas.net
www.fanmilavalas.net
954-670-9209
mardi 22 décembre 2009
FONDATION 30 SEPTEMBRE, ELEKSYON OU SELEKSYON
Eske nou dwe ale nan eleksyon? wi nou dwe ale nan eleksyon paske se yon dwa sivik, li obligatwa pou nou ale nan eleksyon paske li nan manman lwa peyi nou ki se konstitisyon 1987 la. Men se nan eleksyon enkliziv, onèt , lib e demokratik. Men nou pa dwe ale nan seleksyon, seleksyon pou seleksyone moun yo vle mete nan palman ayisyen an pou menase pi plis diyite pèp la.
Nan lane 1990, 2000 fen lane 2005 ak kòmansman lane 2006 yo, le yo pale de eleksyon genyen yon fyèv elektoral nan mitan tout popilasyon an tèlman li anvi ale nan eleksyon , pou li ale ranpli devwa sitwayen li, devwa sivik li. Li gen fyèv elektoral paske 1990, 2000 li te gen lidè li Doktè Jean Bertrand Aristide kite nan eleksyon.2005, 2006 se paske pèp la te vle soti anba grif rejim defakto , rejim kriminèl, asasen Boniface / Latortue ya.
9 avril ak 21 jen 2009 (KEPV) Konsèy Elektoral Prezidan Preval / Verrette la te simaye maladi vèrèt nan tout peyi ya .Pèp la , manm Fanmi Lavalas, patizan ak senpatizan Fanmi Lavalas fèmen pòt yo, pou maladi vèrèt pa tonbe sou yo paske maladi ki rele vèrèt la li atrapan , lè li tonbe sou wou si ou pa gen gwo lajan lap touye w. Ebyen (KEPV) ya Konsèy Elektoral Prezidan Preval / Verrette la, kominote entènasyonal la te fè yon seleksyon kote yo seleksyone 11 senatè, 7 senatè seleksyone nan kan lespwa regwoupman prezidansyèl la 4 lèzòt yo seleksyone nan lòt gwoupiskil politik kite patisipe nan seleksyon 9 avril . ak 21 jen 2009 yo.
Aprè platfòm prezidasyèl la fin genyen 7 senatè seleksyone nan kan yo , yo di yo pap ka rete nan maladi vèrèt ankò. Prezidan Preval avèk lespwa mete sou pye (KEPD) konsey elektoral prezidan Preval / Dorsainville pou fè eleksyon lejislatif ak minisipal fevriye ak mas 2010. Yon eleksyon prezidan Preval avèk kominote entènasyonal la deja anonse se seleksyon yap òganize pou platfòm prezidansyèl lespwa / inite. (KEPD) Konsèy Elektoral Prezidan Preval / Dorsainville la mete Fanmi Lavalas ak anpil lòt pati politik deyò nan pwosesis elektoral la e pran kòm avoka yo Michel Forst espè endepandan L’ONU pou jistifye tout bon se yon seleksyon prezidan Preval avèk kominote entènasyonal la ap òganize pou seleksyone senatè , depite , majistra, kazèk , azèk ak delege vil.
Nap raple pou tout moum (KPED) ya Konsèy Elektoral Preval Dorsainvil la ak kominote entènasyonal la pran desizyon mete majorite Ya deyò nan eleksyon pou yo ka fè yon seleksyon pou seleksyone 10 senatè 99 depitè ak tout kolektivite yo pou platfòm prezidansyèl la lespwa dezespwa ki transfòme an inite / inikite memn jan (KEPV) Konsèy Elektoral Preval Verrette la te fe l nan seleksyon 4 avril ak 21jen 2009, yo te seleksyone 7 senatè pou platfòrm prezidansyèl lespwa. Pèp ayisyen si konsèy elektoral prezidan preval Dorsainvil la tap fè eleksyon yo pa tap mete Fanmi Lavalas avèk yon bann pati politik kap batay lontan sou teren yan deyò nan pwosesis eleksyon an . Depi se konsa yo pap òganize eleksyon se pito seleksyon yap òganise pou platfòrm prezidansyèl la inite ka vini ranfòse lespwa / dezespwa , piyajè , machann peyi.
Fondasyon trent septanm di pa gen eleksyon kap fèt men se seleksyon, se pou nou mobilize kont tout mannèv kap pase dwa nou anba pye, kont tout mannèv ki menase diyite nou kòm pèp.
Se pou nou mobilize tout resous nou kont plan lanmò, plan neyoliberal prezidan Preval la.
Fondasyon trant septanm di: seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se pou satisfè kidnapè entènasyonal yo.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se pou satisfè fòs enperyalis yo.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval se pou kontinye plan neyoliberal la, likide tout entrepriz leta ki rantab yo.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se plen palman trèt ak konze pou ranfòse okipasyon an ak plan pou retire peyi ya sou lis peyi endepandan.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se fann Fanmi Lavalas en miyèt mòso e kraze lòt pati politik ki nan kan pèp la.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se kontinye fè pesekisyon politik, kidnapin ak anlèvman politik.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se kontinye vyole dwa fondal natal pèp ayisyen yan .
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se kontinye koudeta kidnapin 29 fevriye 2004 la.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se kenbe pèp la nan mizè plis pase jan li ye ya.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se kenbe doktè Jean Bertrand Aristide an ekzil ak tout lòt sitwayen ayisyen ki genyen stati ekzile politik.
Sèl fason pou nou fè echèk ak tout dezòd ak maskarad elektoral seleksyone ya , se pou nou met tèt nou ansanmb, mete de kote enterè meskin ak avantaj politik pèsonèl. Pou nou ka fè prezidan Preval , KEPD , komite entènasyonal la fè bak e frennen machin seleksyon an .
Pou fini Fondasyon Trant Septanm mande prezidan Rene Preval :
1.-) Frennen machin seleksyon an san pèdi tan
2.-) Revoke tout manm (KEPD) Konsèy Elektoral Prezidan Preval / Dorsainvil
3.-) fè konsiltasyon san eksklizyon avèk tout sektè nan lavi nasyonal la pou mete
sou pye yon (KEP) konsèy elektoral pwovizwa
4.-) Bay lese pase pou retou fisik doktè Jean Bertrand
Aristid
5.-) Anile pwosesis amandman konstitisyon 1987 la
6.-) Eleksyon jeneral, enkliziv. Onet, kredib et demokratik 28 novanm 2010 pou n ka retounen nan lòd konstitisyonèl .
Mèsi
Pou fondasyon trant septanm
Wilson Mesilien / kòdonatè nasyonal AI.
"Yon sèl nou fèb, ansanm nou fò, ansanm, ansanm nou se Lavalas".
P.O.BOX 2252 Fort Pierce, Florida 34954
info@fanmilavalas.net
www.fanmilavalas.net
954-670-9209
Nan lane 1990, 2000 fen lane 2005 ak kòmansman lane 2006 yo, le yo pale de eleksyon genyen yon fyèv elektoral nan mitan tout popilasyon an tèlman li anvi ale nan eleksyon , pou li ale ranpli devwa sitwayen li, devwa sivik li. Li gen fyèv elektoral paske 1990, 2000 li te gen lidè li Doktè Jean Bertrand Aristide kite nan eleksyon.2005, 2006 se paske pèp la te vle soti anba grif rejim defakto , rejim kriminèl, asasen Boniface / Latortue ya.
9 avril ak 21 jen 2009 (KEPV) Konsèy Elektoral Prezidan Preval / Verrette la te simaye maladi vèrèt nan tout peyi ya .Pèp la , manm Fanmi Lavalas, patizan ak senpatizan Fanmi Lavalas fèmen pòt yo, pou maladi vèrèt pa tonbe sou yo paske maladi ki rele vèrèt la li atrapan , lè li tonbe sou wou si ou pa gen gwo lajan lap touye w. Ebyen (KEPV) ya Konsèy Elektoral Prezidan Preval / Verrette la, kominote entènasyonal la te fè yon seleksyon kote yo seleksyone 11 senatè, 7 senatè seleksyone nan kan lespwa regwoupman prezidansyèl la 4 lèzòt yo seleksyone nan lòt gwoupiskil politik kite patisipe nan seleksyon 9 avril . ak 21 jen 2009 yo.
Aprè platfòm prezidasyèl la fin genyen 7 senatè seleksyone nan kan yo , yo di yo pap ka rete nan maladi vèrèt ankò. Prezidan Preval avèk lespwa mete sou pye (KEPD) konsey elektoral prezidan Preval / Dorsainville pou fè eleksyon lejislatif ak minisipal fevriye ak mas 2010. Yon eleksyon prezidan Preval avèk kominote entènasyonal la deja anonse se seleksyon yap òganize pou platfòm prezidansyèl lespwa / inite. (KEPD) Konsèy Elektoral Prezidan Preval / Dorsainville la mete Fanmi Lavalas ak anpil lòt pati politik deyò nan pwosesis elektoral la e pran kòm avoka yo Michel Forst espè endepandan L’ONU pou jistifye tout bon se yon seleksyon prezidan Preval avèk kominote entènasyonal la ap òganize pou seleksyone senatè , depite , majistra, kazèk , azèk ak delege vil.
Nap raple pou tout moum (KPED) ya Konsèy Elektoral Preval Dorsainvil la ak kominote entènasyonal la pran desizyon mete majorite Ya deyò nan eleksyon pou yo ka fè yon seleksyon pou seleksyone 10 senatè 99 depitè ak tout kolektivite yo pou platfòm prezidansyèl la lespwa dezespwa ki transfòme an inite / inikite memn jan (KEPV) Konsèy Elektoral Preval Verrette la te fe l nan seleksyon 4 avril ak 21jen 2009, yo te seleksyone 7 senatè pou platfòrm prezidansyèl lespwa. Pèp ayisyen si konsèy elektoral prezidan preval Dorsainvil la tap fè eleksyon yo pa tap mete Fanmi Lavalas avèk yon bann pati politik kap batay lontan sou teren yan deyò nan pwosesis eleksyon an . Depi se konsa yo pap òganize eleksyon se pito seleksyon yap òganise pou platfòrm prezidansyèl la inite ka vini ranfòse lespwa / dezespwa , piyajè , machann peyi.
Fondasyon trent septanm di pa gen eleksyon kap fèt men se seleksyon, se pou nou mobilize kont tout mannèv kap pase dwa nou anba pye, kont tout mannèv ki menase diyite nou kòm pèp.
Se pou nou mobilize tout resous nou kont plan lanmò, plan neyoliberal prezidan Preval la.
Fondasyon trant septanm di: seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se pou satisfè kidnapè entènasyonal yo.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se pou satisfè fòs enperyalis yo.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval se pou kontinye plan neyoliberal la, likide tout entrepriz leta ki rantab yo.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se plen palman trèt ak konze pou ranfòse okipasyon an ak plan pou retire peyi ya sou lis peyi endepandan.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se fann Fanmi Lavalas en miyèt mòso e kraze lòt pati politik ki nan kan pèp la.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se kontinye fè pesekisyon politik, kidnapin ak anlèvman politik.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se kontinye vyole dwa fondal natal pèp ayisyen yan .
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se kontinye koudeta kidnapin 29 fevriye 2004 la.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se kenbe pèp la nan mizè plis pase jan li ye ya.
Seleksyon lespwa / inite prezidan Preval la se kenbe doktè Jean Bertrand Aristide an ekzil ak tout lòt sitwayen ayisyen ki genyen stati ekzile politik.
Sèl fason pou nou fè echèk ak tout dezòd ak maskarad elektoral seleksyone ya , se pou nou met tèt nou ansanmb, mete de kote enterè meskin ak avantaj politik pèsonèl. Pou nou ka fè prezidan Preval , KEPD , komite entènasyonal la fè bak e frennen machin seleksyon an .
Pou fini Fondasyon Trant Septanm mande prezidan Rene Preval :
1.-) Frennen machin seleksyon an san pèdi tan
2.-) Revoke tout manm (KEPD) Konsèy Elektoral Prezidan Preval / Dorsainvil
3.-) fè konsiltasyon san eksklizyon avèk tout sektè nan lavi nasyonal la pou mete
sou pye yon (KEP) konsèy elektoral pwovizwa
4.-) Bay lese pase pou retou fisik doktè Jean Bertrand
Aristid
5.-) Anile pwosesis amandman konstitisyon 1987 la
6.-) Eleksyon jeneral, enkliziv. Onet, kredib et demokratik 28 novanm 2010 pou n ka retounen nan lòd konstitisyonèl .
Mèsi
Pou fondasyon trant septanm
Wilson Mesilien / kòdonatè nasyonal AI.
"Yon sèl nou fèb, ansanm nou fò, ansanm, ansanm nou se Lavalas".
P.O.BOX 2252 Fort Pierce, Florida 34954
info@fanmilavalas.net
www.fanmilavalas.net
954-670-9209
lundi 21 décembre 2009
SON EKSELANS, DR JEAN-BERTRAND ARISTIDE, SWETE N YON BÒN ANE 2010 !
Bòn Ane 2010 !
Sè m, Frè m,
Pandan kè nou ap bat sou kadans Mèm Amou an,
Minouche avè m kontan anbrase w fratènèlman
E swete w yon BÒN ANE! BÒN ANE 2010!
Gwo bo afeksyon ak tandrès pou ti moun yo!
Anpil lanmou pou jèn ki renmen pafen diyite!
Lè pafen diyite tonbe nan boutèy libète, li poze.
Lè l tonbe nan boutèy eksklizyon, li eksploze.
Si n pa sove diyite n, diyite n ap sove kite n.
Si n pa sove diyite n, diyite n ap sove kite n.
Nan lane 1804, pandan kanon libète
Tap chante libera lesklavaj an Ayiti,
Kolon ki bò isit an Afrik te deklare :
“Nèg pa gen diyite; yo pa merite libète.
Mete makak sou nèg san diyite sa yo.”
Anplis kout makak pou kò esklav yo,
Kolon yo te taye yon bonèt makak
Pou eseye vire lolòy tout esklav yo.
Se te yon kokenn zam sikolojik pou
Vide konplèks enferyorite nan tèt yo.
Dapre kolon yo, konplèks enferyorite ya
Ap fè esklav yo wont pwòp tèt pa yo.
Konsa, pap gen diyite pou akouche libète.
Bonèt makak sa a te kache yon pèlen ki gen 2 tèt :
1- Nèg ki admèt ou enferyè deja kondane pou
Mouri nan esklavaj ou nan eksklizyon an.
2- Nèg ki vle chèf e ki soufri konplèks enferyorite,
Deja tou ajenou pou sèvi kòm konze, san diyite.
Sèvo Tousen Louvèti ak Desalin, evidamman,
Pat janm kokobe anba konplèks enferyorite.
Byen vit, yo te dekouvri vye taktik kolon yo.
Tousen Louvèti te konn ensiste pou montre
Kijan diyite ka bay fòs pou akouche libète.
Ni Tousen Louvèti, ni Papa Desalin te ka redi:
Lè pafen diyite tonbe nan boutèy libète, li poze.
Lè l tonbe nan boutèy eksklizyon, li eksploze.
Si n pa sove diyite n, diyite n ap sove kite n.
Si n pa sove diyite n, diyite n ap sove kite n.
Anvan n gade kijan pou nou rive anpeche
Diyite n sove kite n nan ane 2010 sa a,
Ann fouye rasin diyite ya ak linèt lasyans.
Sa fè preske 2 milyon ane
Depi sèvo moun evolye pou
Rive nan OMO ABILIS.
Omo abilis vle di moun abil.
Olye yo te mache sou kat pat,
Evolisyon sèvo yo te pèmèt yo
Mache sou 2 pye dèyè yo.
Konsa, pye devan yo vin sèvi
Kòm men pou fè zouti, manje…
Sèvo Omo Abilis pat lou ditou.
Li te peze anviwon 500 gram.
Pi ta, lè Omo Abilis te vin tèlman fò, fò
Nan kesyon mache sou 2 pye, yo rele l
An laten, OMO EREKTOUS, sa vle di,
Moun ki drese drèt pou mache sou 2 pye.
Sèvo Omo Erektous te rive nan 808 gram.
Lè sèvo l ogmante pou rive nan 1400 gram,
Yo chanje non l pou rele l OMO SAPIENS.
Omo Sapiens vle di moun saj, moun entèlijan.
Se yo menm ki te soti an Afrik, tonbe an Azi
Pou travèse an Amerik, rive bò lakay apye.
Yo te ka fè wout la apye paske lè sa a
Pat ko gen lanmè berig pou separe
Kontinan Azi ak kontinan Amerik.
Sa gen anviwon 15 a 30 mil ane
Depi yo te fè gwo vwayaj sa a apye.
Sèvo nou menm tou se sèvo Omo Sapiens.
Li 2 fwa pi lou pase sèvo chenpanze ak goril.
Menm si sèvo elefan pi lou pase sèvo moun,
Se akoz grosè kò elefan an, men se pa anyen
Devan pisans wòd pòte ki chita nan sèvo moun.
Nan dènye 10 zan anvan Premye Janvye 1804 la,
Yon seri savan tankou Galvani, Aldini, Volta,
Alexander von Humboldt… te fè anpil diskisyon
Sou pisans enèji elektrik ki nan kèlkeswa sèvo wa,
Kit se sèvo yon moun, kit se sèvo yon zannimo.
Sa mennen n poze yon kesyon syantifik
Ki konekte dirèk dirèk ak diyite moun.
Kesyon an ?
Ki sa k fè gen yon kokenn diferans
Ant sèvo yon moun ak sèvo yon bèt ?
Repons :
Ni pou yon moun, ni pou yon bèt,
Dèyè sèvo wa rele SEREBELOUM
E devan sèvo wa rele SEREBROUM.
Nou redi: dèyè se SEREBELOUM
E devan sèvo wa se SEREBROUM.
Men, nan sèvo bèt, serebroum nan
Ou byen devan sèvo a pa devlope.
Ò, bout devan an, se li menm menm ki katye jeneral
Rezonman, refleksyon, kalkil, konsyans, entèlijans…
Nan sèvo bèt, jan nou te di, sereboum nan pa devlope.
Nan sèvo moun, erezman, afè mache sou 2 pye ya
Te jwe yon gwo wòl nan devlopman serebroum nan.
Ni sèvo esklav, ni sèvo kolon
Gen serebeloum ak serebroum.
Sonje, serebroum se devan an.
Sepandan, 400 zan esklavaj la
Fè nou poze anpil kesyon sou
Devlopman serebroum kolon yo.
Nan gwo evolisyon pou vin pi moun,
Sèvo esklav yo te pi an sante lontan
Pase sèvo kolon k te di yo siperyè yo.
Lè n fè radyografi krim kolon yo
Te fè pandan 4 syèk lesklavaj la,
Nou dekouvri aklè fonksyonman
Sèvo anpil kolon ki te psikopat.
Yon psikopat pa gen eta dam lè lap sasinen moun.
Kesyon moral, kè sansib, sa pa egziste pou li.
Si pou enterè pòch li, li santi fò l disparèt yon pèp,
Lap fèl e li pap gen ankenn lagratèl nan konsyans.
Se egzakteman lekontrè pou yon moun
Tankou Tousen Louvèti ki te konnen
Moun gen diyite e diyite egzije libète.
Premye Janvye 1804 la
Se yon revolisyon sèvo.
Wi, Premye Janvye 1804
Se yon revolisyon sèvo.
Sèvo esklav yo revòlte e
Yo di: Nou pa makak,
Nou pap mache a kat pat.
Nou pa makak, nou pap fè makak.
Nou pa bourik, nou pap bourike
Pou chwal galope sou po do n.
Donk, se diyite sa a menm ki te akouche fòs
Pou esklav yo te reyalize Premye Janvye 1804.
Jodia, 205 lane apre, ki sa k rete nan diyite sa a ?
Sè m, Frè m,
Jodia, 205 lane apre, ki sa k rete nan diyite sa a ?
Jèm diyite sa a toujou byen vivan
Nan san Pèp Ayisyen an, sepandan
Li disparèt nan san pi fò dirijan yo.
Si jodia endiyasyon ap toufe Pèp la,
Se paske Pèp la blese nan diyite l.
Kouto trayizon an pike li fon, fon.
E paske l gen diyite, li senyen anpil.
Deplis, odè imilyasyon an ap toufe l;
Sant eksklizyon an ap dekonpoze l.
Si mizè, grangou klowòks ak asid batri
Fè l ap kankannen nan dife chomay,
Se pa akoz parès jan yo abitye akize l.
Aletranje kòm lakay, Ayisyen toujou
Redi travay di, paske l gen anpil diyite.
Pi gwo sous mizè a se triyo sa a:
Kolon, nouvo kolon ak konze yo.
Konplo wa se jouke pòv malere nan
Esklavaj modèn ou neyoliberal la.
Gade nan ki eta Peyi nou an trouve l
Depi kidnaping 29 fevriye 2004 la !
Gade kijan tout pwomès lespwa
Tounen gwo pè souflèt dezespwa !
Nan bay egzibisyon de gidon,
Koripsyon fè salè minimòm
Tounen yon malè minimòm
Anba yon mizè maksimòm.
Malgre tou, paske l gen diyite,
Pèp la kontinye pwouve kijan
Li grangou men l pa ti grangou.
Se pousa li pap janm ka bliye
Lanmò Pè Jan Jis ak anpil lòt Ewo,
Disparisyon frè nou Lovensky,
Kalvè prizonye politik kap pouri
Nan prizon depi ane 2004-2005.
An 2006, Pèp la te vote pou retou.
Rezilta ? Trayizon. Pwen. Pwen ba.
An 2009, lè majorite a mande eleksyon lib,
Pouvwa a koule beton mepri nan zòrèy li
Pou l choute Pèp la ak yon awogans engra.
Otorite yo jete Pèp la tankou yon pil fatra.
Lajistis di: Otan ! Otan ! Pèp la gen rezon.
A ! Blag ! Ata jij pran kout pye revokasyon.
Kòm Pèp la gen anpil diyite, li fèmen pòt li
19 Avril ak 21 Jen pou montre endiyasyon l.
Sa l toujou vle se eleksyon e non seleksyon.
Men, pou rantre kouto trayizon an pi fon toujou,
Prezidan Préval fè seleksyon an san ankenn jèn.
Nan ane 2010 sa a, li pral fè lòt seleksyon pi rèd:
Pouvwa a boule limyè wouj Konstitisyon an aklè.
Lè pouvwa a boule limyè wouj Konstitisyon an,
Sa pa deranje etranje, men sa mete n pi andanje.
Diyite n oblije n ouvè je n pou n evite pi ta pi tris.
Blan yo te peye 12 milyon 500 mil dola ameriken
Ou ankò, 72% lajan ki te fè seleksyon 2009 yo.
Kounye a Blan yo dispoze peye 18 milyon dola
Pou kontinye fè lòt seleksyon nan ane 2010 sa a.
Konsa, nan menm lojik byen konte mal kalkile ya,
Prezidan peyi ya santi li alèz anba zèl cha blende,
Pou li blende Pèp Ayisyen ak boulèt seleksyon.
Ayiti anba yon lòt koudeta elektoral kote
Okipasyon cha blende, se rete kanpe la pou
Boulèt seleksyon gaye sèvèl yon Pèp ki
Pa gen ni dwa pou vote, ni dwa pou manje.
Sè m, Frè m,
Nan respè ak diyite, fòk gen moun saj ki di non !
Pou sove diyite Ayiti, fòk gen moun saj ki di non !
Pou pi ta pa vin pi tris, fòk gen moun saj ki di non !
Pou diyite n pa sove kite n, fòk gen saj ki di non !
Si tout koudeta elektoral ak koudeta kidnaping
Te rapòte Ayiti, jodiya, mizè ya pa ta vin pi rèd.
Si 500 zan eksklizyon ou apatay te rapòte Ayiti,
Jodiya, nou pa ta toujou ap mare lafimen kriz,
Alòs ke n chita sou bon jan richès natirèl tankou
Lò, kwiv, iranyòm, boksit, ajan, poutzolan, mab…
Kabonat kalsyòm Payan sèlman depase $ 23 milya.
Rezèv petwòl la, san dout, pi plis pase sa nou kwè,
San konte nou menm menm ki se pi gwo richès la.
Lè ya rive pou n fè rekonèt diyite tout moun.
Tout moun san distenksyon, pòv kòm rich,
Peyizan kòm moun lavil, analfabèt ou pa,
Tout moun konte. Fòk vòt tout moun konte.
Moun ki sivilize pa nan chen manje chen.
Nèg ki sivilize pa trete moun kòm chen.
Blan ki sivilize pa pran Ayisyen pou chen.
Kolon te lage chen dèyè Afriken
Pou kenbe, mòde Nèg kòm jibye ;
Tousen pote mak chen mòde antrèt.
Desalin viktim gwo chen mechan.
Menm jan ak Zansèt yo,
Fòk Pèp la toujou refize
Kite mechan yo trennen l
Nan labou imilyasyon an.
Ochan pou chak Ayisyen ki kenbe
Bouji diyite ya byen fèm nan men l.
Bouji diyite sa a dwe toujou evite
Van divizyon pou l ret tou limen.
Pèmèt mwen felisite tout manm
Fanmi Lavalas ki ret kanpe djanm
Pou n reyisi ak Pèp la, jamè san li.
27 ane nan prizon pat fè Mandela
Sikonbe nan tantasyon trayi Pèp la.
Viktwa final la se pou Pèp Ayisyen.
Vox Populi, vox Dei ! Sa vle di :
Vwa Pèp la se vwa Bon Dye !
Ochan pou nou tout ki solidè avè l !
Chapo ba pou solidarite 15 Jiyè a !
Bravo pou kokenn mobilizasyon
16 Desanm 2009 la ki se tròkèt la.
Nou pi plis. Nou pi sibi. Nou pi viktim.
Men, plis nou plis se mwens nap viktim.
Depi gen eleksyon lib, onèt, demokratik,
Nap ranpòte laviktwa pou nou sèvi Pèp la ;
Jamè pou sèvi ak Pèp la jodi, trayi l demen.
Sè m, frè m,
Lespwa fè INITE jodi ya pou trayi demen.
Lespwa chanje non, men l pa chanje mèt.
Lespwa INITE se pran plis, pou trayi plis.
Rèv psikopat se itilize lajan Pèp la pou
Fè serebroum goumen ak serebeloum.
Lè serebroum goumen ak serebeloum
Sonje, se devan kap goumen ak dèyè
Pou psikopat yo sele Pèp la devan dèyè.
Rèv pa nou, se menm rèv Tousen Louvèti ya ;
Kidonk, fè diyite bay fòs pou akouche libète.
Rèv pa nou, se menm rèv Jan Jak Desalin nan ;
Kidonk ofri lavi nou pou sove diyite n paske
Si n pa sove diyite n, diyite n ap sove kite n.
Si n pa sove diyite n, diyite n ap sove kite n.
Tousen Louvèti rete fidèl jis souf li fin etenn.
Papa Desalin bay san l pou l pa bay kou nan do.
Fidelite sa a soti dirèk dirèk nan sous diyite ya.
Pou n pwoteje sous diyite sa a, fò n dedouble n.
E pou n dedouble n, fò n ogmante vitès sèvo wa.
Pou ogmante vitès sèvo wa, fò dòmi pa pote n ale.
Lè w nan fon somèy, sèvo a mache sou
Vitès DELTA ki ka bay 4 Hz chak segonn.
Lè w reveye je kale, tèt klè, ou tou limen,
Vitès sèvo wa ogmante jiska 18 rive 30 Hz.
Lè sa a, ou nan yon vitès ki rele BETA.
Se ak vitès beta nou te debouche sou 16 desanm 1990.
An 2010, pa gen dòmi di nan delta pou somèy pote n ale.
Donk, fòn pase vitès beta pou n soti nan eksklizyon an
E leve flanbo diyite ya lakay kòm aletranje chak jou pi wo.
Sè m, Frè m,
Pou kokenn wòl manman Ayisyèn jwe
Nan ba n tete lèt diyite depi n te ti bebe,
Pèmèt ke Minouche avè m prete vwa
Tout jèn fi, jèn jan ki sèvi ak pafen diyite,
Pou redi manman yo yon Bòn Ane espesyal.
Ou menm, Manmi cheri ki Okap, Okay, Jeremi,
Pòdepè, Fò Libète, Gonayiv, Ench, Jakmèl,
Miragwan, Sen Mak, Tigwav, nou di w Bòn Ane.
Yon lòt bèl woz Bòn Ane pou ou Manmi cheri
Ki nan Site Solèy, Lasalin, Bèlè, Solino, Matisan,
Gran Ravin, Kafou, Taba, Laplenn, Delma,
Petyonvil, Kenskòf, toupatou nan Pòtoprens.
Se pou pafen Bòn Ane 2010 la anvayi w,
Ou menm Manmi cheri kap viv aletranje.
Lè manman ap akouche yon pitit,
Sèvo l pwodwi yon chimi lanmou
Ke save yo rele OKSITOSIN.
Oksitosin nan fasilite akouchman,
Simante atachman pitit ak manman
E rann moun ki damou enseparab.
De menm, ant Manman Ayiti avè m,
Genyen yon dòz oksitosin espesyal ki
Rann nou enseparableman enseparab.
Kidonk, retounen jodi ya,
Ou byen retounen demen,
Retou wa ap fèt kanmenm
Pou n kontinye debouche
Anpil lòt bon pafen diyite
Nan lespri Mèm Amou an.
Annatandan ke lesepase
Gouvènman Ayisyen yan
Rive isit, an Afrik di Sid,
M chwazi lang manman
Mandela a ki se isiXhosa,
Pou redi n:
Sizodibana ekhaya!
Randevou lakay!
Ngothando olunye!
Mèm Amou!
Dr Jean-Bertrand Aristide
Pretoria, Desanm 2009
"Yon sèl nou fèb, ansanm nou fò, ansanm, ansanm nou se Lavalas".
P.O.BOX 2252 Fort Pierce, Florida 34954
info@fanmilavalas.net
www.fanmilavalas.net
954-670-9209
Sè m, Frè m,
Pandan kè nou ap bat sou kadans Mèm Amou an,
Minouche avè m kontan anbrase w fratènèlman
E swete w yon BÒN ANE! BÒN ANE 2010!
Gwo bo afeksyon ak tandrès pou ti moun yo!
Anpil lanmou pou jèn ki renmen pafen diyite!
Lè pafen diyite tonbe nan boutèy libète, li poze.
Lè l tonbe nan boutèy eksklizyon, li eksploze.
Si n pa sove diyite n, diyite n ap sove kite n.
Si n pa sove diyite n, diyite n ap sove kite n.
Nan lane 1804, pandan kanon libète
Tap chante libera lesklavaj an Ayiti,
Kolon ki bò isit an Afrik te deklare :
“Nèg pa gen diyite; yo pa merite libète.
Mete makak sou nèg san diyite sa yo.”
Anplis kout makak pou kò esklav yo,
Kolon yo te taye yon bonèt makak
Pou eseye vire lolòy tout esklav yo.
Se te yon kokenn zam sikolojik pou
Vide konplèks enferyorite nan tèt yo.
Dapre kolon yo, konplèks enferyorite ya
Ap fè esklav yo wont pwòp tèt pa yo.
Konsa, pap gen diyite pou akouche libète.
Bonèt makak sa a te kache yon pèlen ki gen 2 tèt :
1- Nèg ki admèt ou enferyè deja kondane pou
Mouri nan esklavaj ou nan eksklizyon an.
2- Nèg ki vle chèf e ki soufri konplèks enferyorite,
Deja tou ajenou pou sèvi kòm konze, san diyite.
Sèvo Tousen Louvèti ak Desalin, evidamman,
Pat janm kokobe anba konplèks enferyorite.
Byen vit, yo te dekouvri vye taktik kolon yo.
Tousen Louvèti te konn ensiste pou montre
Kijan diyite ka bay fòs pou akouche libète.
Ni Tousen Louvèti, ni Papa Desalin te ka redi:
Lè pafen diyite tonbe nan boutèy libète, li poze.
Lè l tonbe nan boutèy eksklizyon, li eksploze.
Si n pa sove diyite n, diyite n ap sove kite n.
Si n pa sove diyite n, diyite n ap sove kite n.
Anvan n gade kijan pou nou rive anpeche
Diyite n sove kite n nan ane 2010 sa a,
Ann fouye rasin diyite ya ak linèt lasyans.
Sa fè preske 2 milyon ane
Depi sèvo moun evolye pou
Rive nan OMO ABILIS.
Omo abilis vle di moun abil.
Olye yo te mache sou kat pat,
Evolisyon sèvo yo te pèmèt yo
Mache sou 2 pye dèyè yo.
Konsa, pye devan yo vin sèvi
Kòm men pou fè zouti, manje…
Sèvo Omo Abilis pat lou ditou.
Li te peze anviwon 500 gram.
Pi ta, lè Omo Abilis te vin tèlman fò, fò
Nan kesyon mache sou 2 pye, yo rele l
An laten, OMO EREKTOUS, sa vle di,
Moun ki drese drèt pou mache sou 2 pye.
Sèvo Omo Erektous te rive nan 808 gram.
Lè sèvo l ogmante pou rive nan 1400 gram,
Yo chanje non l pou rele l OMO SAPIENS.
Omo Sapiens vle di moun saj, moun entèlijan.
Se yo menm ki te soti an Afrik, tonbe an Azi
Pou travèse an Amerik, rive bò lakay apye.
Yo te ka fè wout la apye paske lè sa a
Pat ko gen lanmè berig pou separe
Kontinan Azi ak kontinan Amerik.
Sa gen anviwon 15 a 30 mil ane
Depi yo te fè gwo vwayaj sa a apye.
Sèvo nou menm tou se sèvo Omo Sapiens.
Li 2 fwa pi lou pase sèvo chenpanze ak goril.
Menm si sèvo elefan pi lou pase sèvo moun,
Se akoz grosè kò elefan an, men se pa anyen
Devan pisans wòd pòte ki chita nan sèvo moun.
Nan dènye 10 zan anvan Premye Janvye 1804 la,
Yon seri savan tankou Galvani, Aldini, Volta,
Alexander von Humboldt… te fè anpil diskisyon
Sou pisans enèji elektrik ki nan kèlkeswa sèvo wa,
Kit se sèvo yon moun, kit se sèvo yon zannimo.
Sa mennen n poze yon kesyon syantifik
Ki konekte dirèk dirèk ak diyite moun.
Kesyon an ?
Ki sa k fè gen yon kokenn diferans
Ant sèvo yon moun ak sèvo yon bèt ?
Repons :
Ni pou yon moun, ni pou yon bèt,
Dèyè sèvo wa rele SEREBELOUM
E devan sèvo wa rele SEREBROUM.
Nou redi: dèyè se SEREBELOUM
E devan sèvo wa se SEREBROUM.
Men, nan sèvo bèt, serebroum nan
Ou byen devan sèvo a pa devlope.
Ò, bout devan an, se li menm menm ki katye jeneral
Rezonman, refleksyon, kalkil, konsyans, entèlijans…
Nan sèvo bèt, jan nou te di, sereboum nan pa devlope.
Nan sèvo moun, erezman, afè mache sou 2 pye ya
Te jwe yon gwo wòl nan devlopman serebroum nan.
Ni sèvo esklav, ni sèvo kolon
Gen serebeloum ak serebroum.
Sonje, serebroum se devan an.
Sepandan, 400 zan esklavaj la
Fè nou poze anpil kesyon sou
Devlopman serebroum kolon yo.
Nan gwo evolisyon pou vin pi moun,
Sèvo esklav yo te pi an sante lontan
Pase sèvo kolon k te di yo siperyè yo.
Lè n fè radyografi krim kolon yo
Te fè pandan 4 syèk lesklavaj la,
Nou dekouvri aklè fonksyonman
Sèvo anpil kolon ki te psikopat.
Yon psikopat pa gen eta dam lè lap sasinen moun.
Kesyon moral, kè sansib, sa pa egziste pou li.
Si pou enterè pòch li, li santi fò l disparèt yon pèp,
Lap fèl e li pap gen ankenn lagratèl nan konsyans.
Se egzakteman lekontrè pou yon moun
Tankou Tousen Louvèti ki te konnen
Moun gen diyite e diyite egzije libète.
Premye Janvye 1804 la
Se yon revolisyon sèvo.
Wi, Premye Janvye 1804
Se yon revolisyon sèvo.
Sèvo esklav yo revòlte e
Yo di: Nou pa makak,
Nou pap mache a kat pat.
Nou pa makak, nou pap fè makak.
Nou pa bourik, nou pap bourike
Pou chwal galope sou po do n.
Donk, se diyite sa a menm ki te akouche fòs
Pou esklav yo te reyalize Premye Janvye 1804.
Jodia, 205 lane apre, ki sa k rete nan diyite sa a ?
Sè m, Frè m,
Jodia, 205 lane apre, ki sa k rete nan diyite sa a ?
Jèm diyite sa a toujou byen vivan
Nan san Pèp Ayisyen an, sepandan
Li disparèt nan san pi fò dirijan yo.
Si jodia endiyasyon ap toufe Pèp la,
Se paske Pèp la blese nan diyite l.
Kouto trayizon an pike li fon, fon.
E paske l gen diyite, li senyen anpil.
Deplis, odè imilyasyon an ap toufe l;
Sant eksklizyon an ap dekonpoze l.
Si mizè, grangou klowòks ak asid batri
Fè l ap kankannen nan dife chomay,
Se pa akoz parès jan yo abitye akize l.
Aletranje kòm lakay, Ayisyen toujou
Redi travay di, paske l gen anpil diyite.
Pi gwo sous mizè a se triyo sa a:
Kolon, nouvo kolon ak konze yo.
Konplo wa se jouke pòv malere nan
Esklavaj modèn ou neyoliberal la.
Gade nan ki eta Peyi nou an trouve l
Depi kidnaping 29 fevriye 2004 la !
Gade kijan tout pwomès lespwa
Tounen gwo pè souflèt dezespwa !
Nan bay egzibisyon de gidon,
Koripsyon fè salè minimòm
Tounen yon malè minimòm
Anba yon mizè maksimòm.
Malgre tou, paske l gen diyite,
Pèp la kontinye pwouve kijan
Li grangou men l pa ti grangou.
Se pousa li pap janm ka bliye
Lanmò Pè Jan Jis ak anpil lòt Ewo,
Disparisyon frè nou Lovensky,
Kalvè prizonye politik kap pouri
Nan prizon depi ane 2004-2005.
An 2006, Pèp la te vote pou retou.
Rezilta ? Trayizon. Pwen. Pwen ba.
An 2009, lè majorite a mande eleksyon lib,
Pouvwa a koule beton mepri nan zòrèy li
Pou l choute Pèp la ak yon awogans engra.
Otorite yo jete Pèp la tankou yon pil fatra.
Lajistis di: Otan ! Otan ! Pèp la gen rezon.
A ! Blag ! Ata jij pran kout pye revokasyon.
Kòm Pèp la gen anpil diyite, li fèmen pòt li
19 Avril ak 21 Jen pou montre endiyasyon l.
Sa l toujou vle se eleksyon e non seleksyon.
Men, pou rantre kouto trayizon an pi fon toujou,
Prezidan Préval fè seleksyon an san ankenn jèn.
Nan ane 2010 sa a, li pral fè lòt seleksyon pi rèd:
Pouvwa a boule limyè wouj Konstitisyon an aklè.
Lè pouvwa a boule limyè wouj Konstitisyon an,
Sa pa deranje etranje, men sa mete n pi andanje.
Diyite n oblije n ouvè je n pou n evite pi ta pi tris.
Blan yo te peye 12 milyon 500 mil dola ameriken
Ou ankò, 72% lajan ki te fè seleksyon 2009 yo.
Kounye a Blan yo dispoze peye 18 milyon dola
Pou kontinye fè lòt seleksyon nan ane 2010 sa a.
Konsa, nan menm lojik byen konte mal kalkile ya,
Prezidan peyi ya santi li alèz anba zèl cha blende,
Pou li blende Pèp Ayisyen ak boulèt seleksyon.
Ayiti anba yon lòt koudeta elektoral kote
Okipasyon cha blende, se rete kanpe la pou
Boulèt seleksyon gaye sèvèl yon Pèp ki
Pa gen ni dwa pou vote, ni dwa pou manje.
Sè m, Frè m,
Nan respè ak diyite, fòk gen moun saj ki di non !
Pou sove diyite Ayiti, fòk gen moun saj ki di non !
Pou pi ta pa vin pi tris, fòk gen moun saj ki di non !
Pou diyite n pa sove kite n, fòk gen saj ki di non !
Si tout koudeta elektoral ak koudeta kidnaping
Te rapòte Ayiti, jodiya, mizè ya pa ta vin pi rèd.
Si 500 zan eksklizyon ou apatay te rapòte Ayiti,
Jodiya, nou pa ta toujou ap mare lafimen kriz,
Alòs ke n chita sou bon jan richès natirèl tankou
Lò, kwiv, iranyòm, boksit, ajan, poutzolan, mab…
Kabonat kalsyòm Payan sèlman depase $ 23 milya.
Rezèv petwòl la, san dout, pi plis pase sa nou kwè,
San konte nou menm menm ki se pi gwo richès la.
Lè ya rive pou n fè rekonèt diyite tout moun.
Tout moun san distenksyon, pòv kòm rich,
Peyizan kòm moun lavil, analfabèt ou pa,
Tout moun konte. Fòk vòt tout moun konte.
Moun ki sivilize pa nan chen manje chen.
Nèg ki sivilize pa trete moun kòm chen.
Blan ki sivilize pa pran Ayisyen pou chen.
Kolon te lage chen dèyè Afriken
Pou kenbe, mòde Nèg kòm jibye ;
Tousen pote mak chen mòde antrèt.
Desalin viktim gwo chen mechan.
Menm jan ak Zansèt yo,
Fòk Pèp la toujou refize
Kite mechan yo trennen l
Nan labou imilyasyon an.
Ochan pou chak Ayisyen ki kenbe
Bouji diyite ya byen fèm nan men l.
Bouji diyite sa a dwe toujou evite
Van divizyon pou l ret tou limen.
Pèmèt mwen felisite tout manm
Fanmi Lavalas ki ret kanpe djanm
Pou n reyisi ak Pèp la, jamè san li.
27 ane nan prizon pat fè Mandela
Sikonbe nan tantasyon trayi Pèp la.
Viktwa final la se pou Pèp Ayisyen.
Vox Populi, vox Dei ! Sa vle di :
Vwa Pèp la se vwa Bon Dye !
Ochan pou nou tout ki solidè avè l !
Chapo ba pou solidarite 15 Jiyè a !
Bravo pou kokenn mobilizasyon
16 Desanm 2009 la ki se tròkèt la.
Nou pi plis. Nou pi sibi. Nou pi viktim.
Men, plis nou plis se mwens nap viktim.
Depi gen eleksyon lib, onèt, demokratik,
Nap ranpòte laviktwa pou nou sèvi Pèp la ;
Jamè pou sèvi ak Pèp la jodi, trayi l demen.
Sè m, frè m,
Lespwa fè INITE jodi ya pou trayi demen.
Lespwa chanje non, men l pa chanje mèt.
Lespwa INITE se pran plis, pou trayi plis.
Rèv psikopat se itilize lajan Pèp la pou
Fè serebroum goumen ak serebeloum.
Lè serebroum goumen ak serebeloum
Sonje, se devan kap goumen ak dèyè
Pou psikopat yo sele Pèp la devan dèyè.
Rèv pa nou, se menm rèv Tousen Louvèti ya ;
Kidonk, fè diyite bay fòs pou akouche libète.
Rèv pa nou, se menm rèv Jan Jak Desalin nan ;
Kidonk ofri lavi nou pou sove diyite n paske
Si n pa sove diyite n, diyite n ap sove kite n.
Si n pa sove diyite n, diyite n ap sove kite n.
Tousen Louvèti rete fidèl jis souf li fin etenn.
Papa Desalin bay san l pou l pa bay kou nan do.
Fidelite sa a soti dirèk dirèk nan sous diyite ya.
Pou n pwoteje sous diyite sa a, fò n dedouble n.
E pou n dedouble n, fò n ogmante vitès sèvo wa.
Pou ogmante vitès sèvo wa, fò dòmi pa pote n ale.
Lè w nan fon somèy, sèvo a mache sou
Vitès DELTA ki ka bay 4 Hz chak segonn.
Lè w reveye je kale, tèt klè, ou tou limen,
Vitès sèvo wa ogmante jiska 18 rive 30 Hz.
Lè sa a, ou nan yon vitès ki rele BETA.
Se ak vitès beta nou te debouche sou 16 desanm 1990.
An 2010, pa gen dòmi di nan delta pou somèy pote n ale.
Donk, fòn pase vitès beta pou n soti nan eksklizyon an
E leve flanbo diyite ya lakay kòm aletranje chak jou pi wo.
Sè m, Frè m,
Pou kokenn wòl manman Ayisyèn jwe
Nan ba n tete lèt diyite depi n te ti bebe,
Pèmèt ke Minouche avè m prete vwa
Tout jèn fi, jèn jan ki sèvi ak pafen diyite,
Pou redi manman yo yon Bòn Ane espesyal.
Ou menm, Manmi cheri ki Okap, Okay, Jeremi,
Pòdepè, Fò Libète, Gonayiv, Ench, Jakmèl,
Miragwan, Sen Mak, Tigwav, nou di w Bòn Ane.
Yon lòt bèl woz Bòn Ane pou ou Manmi cheri
Ki nan Site Solèy, Lasalin, Bèlè, Solino, Matisan,
Gran Ravin, Kafou, Taba, Laplenn, Delma,
Petyonvil, Kenskòf, toupatou nan Pòtoprens.
Se pou pafen Bòn Ane 2010 la anvayi w,
Ou menm Manmi cheri kap viv aletranje.
Lè manman ap akouche yon pitit,
Sèvo l pwodwi yon chimi lanmou
Ke save yo rele OKSITOSIN.
Oksitosin nan fasilite akouchman,
Simante atachman pitit ak manman
E rann moun ki damou enseparab.
De menm, ant Manman Ayiti avè m,
Genyen yon dòz oksitosin espesyal ki
Rann nou enseparableman enseparab.
Kidonk, retounen jodi ya,
Ou byen retounen demen,
Retou wa ap fèt kanmenm
Pou n kontinye debouche
Anpil lòt bon pafen diyite
Nan lespri Mèm Amou an.
Annatandan ke lesepase
Gouvènman Ayisyen yan
Rive isit, an Afrik di Sid,
M chwazi lang manman
Mandela a ki se isiXhosa,
Pou redi n:
Sizodibana ekhaya!
Randevou lakay!
Ngothando olunye!
Mèm Amou!
Dr Jean-Bertrand Aristide
Pretoria, Desanm 2009
"Yon sèl nou fèb, ansanm nou fò, ansanm, ansanm nou se Lavalas".
P.O.BOX 2252 Fort Pierce, Florida 34954
info@fanmilavalas.net
www.fanmilavalas.net
954-670-9209
samedi 19 décembre 2009
16 DÉCEMBRE 1990-16 DÉCEMBRE 2009 : 19 ANS APRÈS, OÙ EN SOMMES NOUS ?
16 décembre 1990 fut dans une large mesure une grande surprise historique, pas en tant qu’évènement spontané, fruit d’un quelconque hasard, mais en tant qu’aboutissement de longues et difficiles luttes contre des forces conservatrices d’exclusion internes et externes.
Dans une large mesure, 16 décembre 1990, célèbre une grande victoire politique de la majorité nationale, qui pour la première fois de son histoire de peuple et après 186 ans d’indépendance, s’est rendue aux urnes pour élire librement et démocratiquement des citoyens qu’elle estime dignes et aptes à conduire sa destinée dans la difficile et terrible histoire d’Haïti. Cette grande percée politique des masses paysannes et populaires vers les cimes du pouvoir politique, a valu malheureusement, l’explosion de la colère, de la haine, de la violence des nantis et des dominateurs.
Sept mois après que les élus, principalement le président Aristide, démocratiquement élu, eurent prêté le serment constitutionnel, les forces de la terreur et de l’exploitation ont déclenché un violent coup d’Etat, les 29 et 30 septembre 1991.
Tout le processus démocratique se trouvait dilué dans le mensonge, la haine, la violence, le sang, l’exil, la prison et la mort de milliers d’Haïtiens, qui ont cru jusqu’au bout en un lendemain meilleur pour Haïti. L’histoire de ce coup d’Etat est tragique, elle a permis de comprendre que la construction d’une vie digne pour les damnés de la terre d’Haïti, que sont les exclus, est une terrible entreprise qui recèle la mort, d’autres coups d’Etat, le bannissement et l’occupation du pays par des forces impérialistes. Aujourd’hui, malgré la trahison, le mensonge, l’exclusion, la corruption pour parvenir à détruire les idéaux du 16 décembre 1990, qui ne sont autres que justice, transparence, participation, la flamme démocratique demeure vivante et vivace.
Dans la présente conjoncture d’exclusion électorale de la majorité, incarnée par Fanmi Lavalas, sur fond d’une occupation militaire franco-canado-étasunienne, la mémoire doit être sauvegardée, les Lavalassiens se mobilisent contre l’exclusion, le bannissement et l’occupation du pays. A ce propos, le Dr. Maryse Narcisse lance un vibrant appel à travers le pays pour une mobilisation à l’occasion du 19ième anniversaire du 16 décembre 1990. « C’est le 16 décembre 1990 que la majorité a joui pour la première fois de son droit de vote et c’est le 16 décembre 1990 qui a charrié les revendications de la majorité du peuple haïtien, dont les droits à la santé, à l’éducation, au travail et celui de vivre dans la dignité » a déclaré le Dr. Maryse Narcisse, Coordonnatrice du Comité exécutif de Fanmi Lavalas, mandataire du représentant nationale, Dr. Jean Bertrand Aristide..
Que peuvent attendre les Lavalassiens en particulier et le peuple haïtien en général d’une politique concoctée par les minorités d’ici et d’ailleurs, politique défendant leurs intérêts spécifiques, dans une totale exclusion de la majorité nationale ? Des illusions, des mensonges et rien d’autre. Si ce gouvernement n’arrive même pas à protéger la vie de ceux qui possèdent la richesse dans ce pays, comme l’a si bien illustré la fulgurante montée de l’insécurité qui fauche la vie de possédants, à plus forte raison, il ne peut rien faire pour ceux qui n’ont rien. Le président Préval a été très clair, quand il a affirmé au peuple expliquant ses déboires économiques. « Si vous aviez voulu de quelqu’un capable d’accomplir des miracles, ce n’est pas moi que vous devriez choisir ».
Pour toutes ces raisons, l’espoir des masses populaires réside dans leur mobilisation, dans leur unité et dans leurs luttes. Tous ceux qui se laissent aller, par opportunisme, à accepter des élections-sélections des mains de pouvoirs d’exclusion, creusent leur propre tombe. Les Lavalassiens ne doivent pas avoir peur de l’opposition. Il a fallu 186 ans, l’an 186ième de l’indépendance, pour que les premières élections libres, honnêtes et démocratiques aient lieu en Haïti. Aujourd’hui la perte de la souveraineté nationale nous jette pieds et poings liés dans les fers de pouvoirs dont l’ambition consiste à piller toutes les ressources mondiales, par des coups d’Etat, des guerres de conquête et des occupations. Rien ne peut valoir au peuple haïtien sa liberté et sa vie en dehors de sa propre autodétermination et de sa volonté de combattre !
16 décembre 1990, les masses lavalassiennes et le peuple en général, doivent sauvegarder la mémoire dans la continuité de la lutte pour l’autonomie véritable d’Haïti. Tout comme avant 1804, seuls les esclaves luttaient pour une véritable révolution sociale, économique et politique, aujourd’hui, seules les masses populaires victimes d’exclusion sociale et d’exploitation brutale, ont intérêt dans une lutte pour la désoccupation du pays, la construction d’une véritable démocratie et l’autodétermination. Autrement dit, c’est la souffrance, l’exclusion, le chômage, la migration sauvage, la violence et la mort qui structureront leur horizon !
A la lumière du 16 décembre 1990, construisons un mouvement social et politique apte à éveiller la conscience des exclus pour la régénérescence d’une Haïti digne, fière et maîtresse d’elle-même.
"Yon sèl nou fèb, ansanm nou fò, ansanm, ansanm nou se Lavalas".
P.O.BOX 2252 Fort Pierce, Florida 34954
info@fanmilavalas.net
www.fanmilavalas.net
954-670-9209
Inscription à :
Articles (Atom)
